Neviditeľná vojna

Tento príbeh začal, keď som bola ešte malá, pretože vtedy sa moji rodičia rozviedli. Mama od vtedy pravidelne bojovala o výživné. Bod zlomu nastal, keď som už bola plnoletá a išla na vysokú školu. Už ma nemal kto zastupovať na súde. Skúsenosti som nemala, jedine rady od mamy. Preto som sa rozhodla pre právnika. Najlepšie po známosti. Ako inak, pretože som chcela mať istotu, že sa naňho budem môcť spoľahnúť. Dostala som odporúčanie na dvoch právnikov. U prvého som bola na konzultácii. Poradil mi ako mohol, dal mi nové potrebné informácie a širší rozhľad. Zároveň sa vyjadril, že sa na rodinné právo nešpecializuje. Preto som sa skontaktovala s druhým právnikom, lepšie povedané s mediátorom. Stretli sme sa a opísala som mu celú rodinnú situáciu. Pousmial sa a povedal, že ma môže zastupovať. Krútil hlavou nad výživným, ktoré som požadovala. Že vraj mi to neprisúdia, keďže môj otec (odporca) má manželku a ona má syna z prvého manželstva. Trval na svojom, aj keď som mu povedala, čo hovoril prvý právnik – v prípade ak má odporca manželku, tak sa na veci nič nemení. Pretože súd by nemal prihliadať na jeho novú rodinu. Mediátor si to vôbec neoveroval, a stále si myslel, že má pravdu vo všetkom.

Tesne pred pojednávaním som sa znova stretla s mediátorom a vyjasnila mu, o čo žiadam. Bola som ochotná urobiť iba malé ústupky ohľadom výšky výživného. Požiadala som ho, aby vyhľadal výpisy z katastra obce o majetkových pomeroch odporcu. Vôbec nemal záujem sa tým zaoberať. Iba skonštatoval, že v týchto pozemkoch je kopa peňazí. V tom prípade by to malo zavážiť na súde. Nakoniec na moje naliehanie výpisy predložil na súdnom pojednávaní.

V strede pojednávania sme sa začali dohadovať na výške výživného. Sudkyňu zaujímalo, či sme ochotní sa dohodnúť. Môj právnik bol za, ja tiež, ale iba ak to bude blízko sumy o ktorú som žiadala. Sudkyňa nám dala čas, aby sme sa dohodli na výške výživného. Môj právnik na mňa doslova tlačil, aby som súhlasila s dvomi tretinami žiadaného výživného. Pritom vedel, že máme šancu vysúdiť viac. Pre advokátov všeobecne platí, že sú povinní „postupovať s odbornou starostlivosťou, podľa pokynov mandanta, chrániť a presadzovať jeho záujmy,...“

Sumu som sa snažila vyjednať čo najvyššiu, odporca čo najnižšiu. Nakoniec sme sa predsa len dohodli na sume, ktorá tvorila vyše dve tretiny tej, o ktorú som žiadala. Až neskôr som si uvedomila, že mediátor nebol dôsledne pripravený na súdne pojednávanie, aj keď som mu dala všetky informácie. V návrhu som totiž požadovala výživné so spätnou platnosťou. Tohto návrhu sa mal môj právnik držať. Stále som bola v tom, že to tak platí, až kým som nezistila, že počas pojednávania som „vo zvyšnej časti návrh zobrala späť“. Vôbec ma o tom na pojednávaní neupozornil, že tým stratím nárok na spätné výživné a netýka sa to iba inej sumy. Upozornila som ho na to, ale iba skonštatoval, že „asi ste to prepočuli“ .

Takto to vyzerá, keď právnici nebojujú za ľudí, ale iba za svoje peniaze. Kde je potom spravodlivosť?

Nikola Repiská